Všetkým priaznivcom fotografických kurzov by som rád  odporučil Letnú fotoškolu. Jedná sa o fotoprojekt, ktorý každoročne  organizuje Dom fotografie v Liptovskom Mikuláši.

Sám som sa v roku 2009 prihlásil na jednu z dielní tohto fotoprojektu. Dielňa mala názov Luminografia – svetlom do tmy.  Keďže bola spojená s dielňou Inscenovaná krajina, ponúklo sa nám  viac možností na spracovanie rôznych tém. Hľadali sme detaily v prírode a krajine, venovali sme sa fotografovaniu vo večerných a  nočných hodinách. Skúšali sme pritom rôzne  luminografické postupy: nastavenie dlhých expozícií, kreslenie svetlom z baterky... Úžasný  na tom bol fakt, že v noci boli svetelné zdroje skoro všade, napr. svetlá z pouličných lámp, obchodov ale aj rotujúcich hviezd na oblohe. Mohli sme tak zachytiť svetelné obrazce od výmyslu sveta.

„Duch“ tohto festivalu ma „chytil“ za srdce, a preto som sa v nasledujúcom roku 2010 opäť  prihlásil na jednu z ponúknutých dielní - Trekovanie Liptovom. Ako turistický nadšenec som účasť na tomto workshope rozhodne neoľutoval. Naše nohy  nás zaviedli do rôznych lokalít Liptova. Boli sme napr. pri nádrži Čierny Váh, zhliadli sme rôznofarebnosť polí a lúk pri Veternej Porube a jedna z ďalších túr viedla i cez Babky (v Západných Tatrách) a Chopok (v Nízkych Tatrách).

Skoré ranné hodinky boli ozaj nezabudnuteľné. V teréne sme boli už pred východom slnka, aby sme stihli zachytiť prebúdzajúce sa ranné lúče a  oranžovú oblohu nad vrcholkami liptovských hôr . Zachytené na steblách trávy alebo v jemnej pavučinke nás vítali aj kvapky rosy. A stúpajúce hmly len umocňovali nadšenie pre fotografovanie prebúdzajúcej sa prírody.

K večeru sme sa vždy ponáhľali na večerné premietanie v Galérií P. M. Bohúňa. Lektori z dielní a prizvaní hostia tam totiž prezentovali svoju tvorbu. Po nejakých dvoch hodinách sa naša skupina trekerov nenápadne a decentne vytratila. Nadšenie pre nočné zábery boli silnejšie ako my samotní. Nastavením dlhých expozícií na fotoaparáte sme fotili svetlá v meste, hviezdy na oblohe ako aj osvetlené budovy z rôznych uhlov. Na konci nášho fotografického dňa sme boli síce unavení, ale šťastní, že sme využili čas naplno.

Festival prebiehal v časovom rozpätí jedného týždňa. Stále spomínam, ako nám bol lektor vždy k dispozícií a usmerňoval nás v našej tvorbe. Fotili sme „jedným dychom“ v meste, v prírode, počas dňa i  noci...