Ako si spomínate na začiatky?Hlavným cieľom organizácie bolo pomáhať rozvoju a popularizácii slovenskej fotografie a podieľať sa na jej formovaní. FOPA chce podporovať autorov pri rozvíjaní ich tvorivých schopností a prezentovať ich tvorbu doma i v zahraničí. Jeho prvým predsedom sa stal Martin Palla. Klub vznikol symbolicky v novembri, ktorý je slovenským Mesiacom fotografie.
Pri zrode klubu stálo dvadsať členov z Bratislavy, Žiliny a Košíc. Vyštartoval ostro – prvou členskou výstavou fotografií v Bratislave. Pre členov to bola veľká udalosť a zároveň aj radosť, veď na vernisáž sa prišlo pozrieť množstvo ľudí a neušla ani pozornosti médií. Pozitívne správy o fotoklube a výstave sa objavili v printových médiách, televízii a rozhlase, na slovenských aj českých fotoserveroch. O členstvo klube prejavili záujem ďalší nadšenci fotografovania a už vo februári mal 41 členov. Výstava bola neskôr inštalovaná v Košiciach vo výstavných priestoroch Slovenského technického múzea. Aj tu si ju prišlo pozrieť množstvo ľudí vrátane členov dvoch košických fotoklubov – Nova a K-91. Ako dobrý štart ju ohodnotili predseda klubu K-91 a uznávaný fotograf Miro Černý, AFIAP.
Bol to sľubný štart. Akými smermi sa uberala ďalšia činnosť a život v klube?V roku 2004 sa rozbehol klubový život formou pravidelných stretnutí. Uviedli sme do prevádzky internetový portál FOPA, ktorý významnou mierou prispel k intenzívnej komunikácii medzi členmi roztrúsenými po celom Slovensku a súčasne slúžil aj ako fotogaléria a informátor o akciách a podujatiach nielen pre členov klubu, ale aj širokú verejnosť. V roku 2005 bolo zvolené nové predstavenstvo klubu a vďaka aktivite a iniciatíve viacerých členov sa činnosť klubu zintenzívnila. Klub pre svojich členov organizuje rôzne workshopy s renomovanými fotografmi, kolektívne i autorské výstavy, členovia sa zúčastňujú rôznych súťaží.
Ktoré osobnosti najviac pozitívne ovplyvnili činnosť a smerovanie klubu - či už po organizačnej, alebo tvorivej stránke?Ľudí, ktorí ovplyvnili činnosť a smerovanie klubu bolo iste dosť. Medzi najvýraznejšími osobnosťami spomedzi členov klubu musím spomenúť Vlada Burjana, ktorý dal klubu istý smer najmä čo sa týka zvyšovania odbornej znalosti členov a bol vzorom aj v rámci fotografickej tvorby. Patrí mu veľká vďaka za organizovanie tzv. "zasadačkových" stretnutí, ktoré sme si pre interné potreby takto nazvali. Počas týchto stretnutí sme mali pripravený odborný program, prednášky, prezentácie, diskusie a dokonca aj voľnou formou poňaté testy, prostredníctvom ktorých si naši členovia mohli preveriť nielen svoje znalosti o tvorbe svetových autorov, ale aj ďalšie znalosti z oblasti histórie, teórie a techniky fotografie. Ďalší, ktorí sa svojou tvorbou dostali do povedomia aj za hranicami klubu a taktiež sa stali inšpiráciou a vzorom pre mnohých boli Rasťo Čambál so svojimi inscenovanými fotografiami, Peter Ertl s cestovateľskými street portrétmi z rôznych miest a lokalít sveta, Martina Danková s emotívnymi portrétmi žien, Igor Šperka s takmer designovými zábermi modernej mestskej architektúry čí prepracovanými krajinárskymi fotografiami. Inšpiráciou a motiváciou pre mnohých boli určíte aj Martin Vrabko a Jakub Klimo, ktorí tiež boli členmi nášho klubu. Samozrejme veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa počas päťročnej histórie klubu zaujímali o
Aktívne dianie a pomáhali pri organizácii rôznych podujatí, výstav či workshopov a ostatných činností, bez ktorých by klub nefungoval.
S akými najčastejšími problémami sa v klube stretávate a ako ich riešite?Dá sa povedať, že spočiatku sme bojovali s nedostatkom financií, ktoré bolo treba napríklad na realizáciu výstav. Boli sme tu noví a sponzori sa nehľadali ľahko. Veľká vďaka patrí Martinovi Ondkovi, ktorý nám v tomto pomohol a my sme mohli nakúpiť rámy a realizovať kompletný výstavný systém stojanov, držiakov, závesov a podobne. Neskôr sme si už dokázali finančne vypomôcť aj z 2% z daní, ktoré naši členovia poukázali v prospech klubu a samozrejme rozvíjame spoluprácu aj so sponzormi, ktorí podporujú naše výstavy a verejné podujatia.
Čím náš fotoklub trpí už od svojho vzniku je, že nemáme reálne vlastné priestory, klubovňu. Stretávame sa vo verejných priestoroch respektíve v prenájme. To nie je ideálne z viacerých pohľadov, najmä to však cítime z hľadiska našej knižnice. Máme k dispozícii viacero fotokníh a mali sme v pláne knižnicu výrazne rozvíjať. Kvôli absencii priestorov to však nebolo možné, a tak sme si zriadili virtuálnu knižnicu - systém požičiavania kníh cez našu webstránku, pričom jednotlivé knihy sú v úschove resp. vlastníctve našich členov.
Nový klub nezískava dobré renomé ľahko. Akými úspechmi sa môžete pochváliť?Za päť rokov existencie členovia fotoklubu prezentovali svoju tvorbu na 28 kolektívnych alebo autorských výstavách. Na výstave European Photography Exhibition 2005 bola vybraná aj fotografia nášho člena Mária Záborského. Klub pripravil desať workshopov so špecializáciou na rôzne oblasti fotografickej tvorby. Ďalšie neformálne workshopy sa konali v rámci medzinárodných zrazov, na ktoré klub pozýva aj významné slovenské fotografické osobnosti a fotografov z Čiech. Klub ako kolektív a jeho členovia sa zúčastnili vyše tucta rôznych súťaží. Tu treba spomenúť účasť v celoročnej celoslovenskej fotografickej súťaži fotoklubov - Petzvalov mapový okruh, ktorú klub ako nováčik vyhral v roku 2005 a v hodnotení jednotlivcov skončil tretí Rasťo Čambál. O vysokej úrovni tvorby našich členov svedčia výsledky dosahované v rámci rôznych klubových súťaží a regionálnych i celoslovenských kôl súťaže AMFO, kde získali ocenenia Vladimír Burjan, Rasťo Čambál, Rastislav Hubač, Martina Danková, Marek Nagy, Ladislav Mazúr, Martin Ondko, Robert Rybársky, Igor Šperka, Branislav Štěpánek, Marek Vandák, Ján Vozár, Tibor Winkler, Mário Záborský, Marián Zaymus.
Čo považujete za najvýznamnejší príspevok klubu k fotografickému dianiu v Bratislave?Výrazným činom fotoklubu v jeho päťročnej histórii je okrem organizovania klubových výstav aj výstava Fotopark v Bratislave, ktorá je verejná, otvorená všetkým autorom ochotným vystaviť a prezentovať svoju tvorbu. Je zároveň aj miestom na stretnutia fotografov z rôznych končín Slovenska, ale aj zo zahraničia a je tu priestor na neformálne diskusie o fotografii, tvorbe a všeličom inom. Doterajšie dva ročníky sa stretli s veľkým záujmom tak fotografov, ako aj verejnosti, ktorá si prišla pozrieť ako iní vnímajú svet.
Aké sú ciele klubu v ďalšom období?
Päť rokov existencie máme za sebou. Treba povedať, že to boli dobré roky, naplnené nadšením, tvorivosťou a systematickou prácou pri napĺňaní cieľa, kvôli ktorému FOPA vznikla - popularizovať a podporovať fotografiu, vytvárať podmienky a rozvíjať tvorivosť členov. Vďaka tomu sa FOPA zapísala do povedomia odbornej fotografickej komunity v celoslovenskom kontexte, ale aj do povedomia širokej verejnosti.
Tak ako tomu bolo aj doteraz, chceli by sme zvyšovať odbornú znalosť našich členov, pôsobiť na verejnosti v rámci usporiadania výstav a workshopov, vyprofilovať v klube a podporovať skupiny ľudí s rovnakým alebo podobným tematickým zameraním v rámci vlastnej tvorby.
Boli by sme radi, ak by sa podarilo v klube naďalej pracovať a organizovať jednotlivé činnosti s rovnakým zanietením ako tomu bolo pri jeho založení.
Formovať organizáciu takéhoto zamerania a rozsahu by nebolo jednoduché, ak by absentoval záujem a podpora z členskej základne.
Dúfam, že sa nám v budúcnosti bude dariť podporovať tých, čo o fotografiu majú záujem a vytvoríme im na to v rámci klubu vhodné podmienky. Verím, že vedenie klubu i členovia neustrnú, nezaspia na vavrínoch a nájdu v sebe dostatok síl, entuziazmu a tvorivých schopností, aby sa činnosť klubu a jeho členov posunula zase o krôčik vpred.