Streda, 22 apríl 2009 (prečítané 1308 krát)
kategória: Oznámenia
Teší nás v redakcii photobox.sk, že sa fotosúťaž na hiking.sk stretla s takým pekným ohlasom. Čo sa súťaže týka, tak sme výsledky nechali hlavne na čitateľoch, čím sme samozrejme dali menší priestor na možnú manipuláciu zo strany užívateľov, ale to bol handycap, ktorý sme boli ochotní akceptovať s tým, že si necháme akési zadné dvierka a jednu z cien sme sa rozhodli určiť sami. Vtedy sme ešte nevedeli, že to nebude až taká sranda, pretože tých adeptov sa našlo naozaj viac a tak nebolo nič príjemné rozhodovať sa a určiť jedného „víťaza“. Treba si tiež uvedomiť, že súťaž vo fotografii je dosť nezmysel, pretože fotografia je veľmi veľmi subjektívne umenie s neexaktnými a nemerateľnými parametrami.
V horskej a cestovateľskej fotografii je to o trošku jednoduchšie. Pri hodnotení sme sa snažili orientovať hlavne na kompozičné pravidlá (nielen teda známu tretinkovú kompozíciu ale aj celkovú vyváženosť línií, tvarov, farieb a tonality fotografie), pretože tie by mohol a mal ovládať každý nadšenec krajinárskej fotky. Následne sme v kritériách na fotografiu prihliadli na obsahovú stránku.
Upozorňujem, že pri udeľovaní ceny PHOTOBOX.sk sme vôbec neprihliadali na nazbierané hlasy čitateľov.
V redakcii nás zaujali vcelku dosť fotografií, mnohé však mohli autori dotiahnúť do zaujímavejšieho výsledku jednoduchými krokmi. Preto sme si vymysleli, že naše hodnotenie pojmeme trošku didakticky a veríme, že tým do budúcna mnohým čitateľom pomôžeme pri fotografovaní nielen na horách (v rámčeku vo veľkej fotke je vždy pôvodná).
Táto fotografia nás zaujala z viacerých hľadísk. Pekné orámovanie obrazu skalou z ľavej strany umocňujúce priestorovosť fotografie. Nízke slnko, dlhé tiene, hmly, línie kopcov, takmer monochromatické zobrazenie skutočnosti a následne oporný bod v červenom odeve na ktorom si vie divákov pohľad oddýchnuť. Avšak práve jeho nešťastné umiestnenie vyradilo vážneho kandidáta z úzkeho kola von. Ani ryba ani rak. Nie som zďaleka zástanca tretinkovej kompozície či zlatého rezu, avšak sú situácie, kedy sa jednoducho toto pravidlo samé pýta. Autor očividne fotografiu rezal, čiže kompozičnú chybu mohol vcelku ešte zachrániť. Orezal však fotku na nejasný formát ktorý nie je ani štvorec ani štandardný "fotoobdĺžnik". Autor fotografiu urobil so slušným prístrojom, ktorého veľkosť čipu je v pomere 3:2 a preto nevidím vôbec zmysel v takomto oreze fotografie. Riešenie fotografie na plné políčko a zmena stanoviska turistu by zaradila túto fotografiu medzi najvážnejších kandidátov. Máme však celkom radosť, že sa fotografia stretla so záujmom čitateľov a o to menej nás bolí jej vyradenie spomedzi kandidátov.
 Následná fotografia zaujme každého fantastickou farebnosťou. Opäť však autor nezvládol emócie (čo mu nikto nezazlieva) a žiaľ namieril svoj aparát presne na najzaujímavejší objekt scény, čím ho dostal do nudného a nedynamického stredu obrazového poľa. Jedná sa opäť o orez, tentokrát na pseudopanoramatický formát, ktorý autor volil vcelku dobre. Aký však úžasný snímok mohol získať zakomponovaním zelenej hory do ľavej hornej tretinky? Chcelo to však namieriť aparát kúsok vpravo. Rovnako by si na svoje prišli pri danej scéne strednoformátisti fotografujúci na formát 6x6, kedy by naplno využili mágiu krivky chodníka vedúcu pod horu. Tak či onak, vidieť že fotografujúceho podvedome niečo zaujalo, možno si to aj plne uvedomil ale podľahol mágii situácie, čím žiaľ zostal len krôčik pod stupienkom víťazov.
 Ach jaj. Autor necvakol fotografiu len tak náhodou. Autor prišiel s účelom urobiť krajinku ktorá bude stáť za to. Rozložil statív, digitálnu zrkadlovku vyzbrojil slušným širokouhlým objektívom, manuálne nastavil expozíciu, správne zvolil vysokú clonu na dosiahnutie krásnej hĺbky ostrosti, 4 sekundy expozície postačili na snové rozmazanie potôčika...ale opäť kompozícia s relatívne nezaujímavým popredím. Mágia širokouhlých objektívoch je v ich schopnosti zobraziť ostro predmety ktoré máme na dosah ruky a zároveň nekonečne ďaleké pozadie. Prečo teda tento dojem neumocniť? Prečo nedať divákovi možnosť chytiť sa zaujímavého a zreteľného popredia a zároveň poblúdiť po krásnom pozadí? Tu bolo treba skočiť do vody aj so statívom, alebo nájsť vhodnejšie stanovisko, otočiť aparát na výšku, sklopením dostať do dolnej tretiny obrazu blízke kamene omývané vodami potoka, do strednej neďalekú kľudnú hladinu a okolitý les a do vzdialeného pozadia vrcholky hôr. Autor ale vie čo chce, chce fotiť, chce fotiť dobre a je ešte na lepšej ceste. Osobne veľmi fandím a teším sa na nové fotografie.
Vizuálne kompozične veľmi vydarená fotografia. Dynamicky pôsobiace línie, jasne oddeliteľné vrstvy umocňujúce dojem priestoru, vážny kandidát. Len ten modrý sneh. Žiaľ, ten patrí do obdobia fotografovania na diáky (nie že by sa na ne už nefotografovalo) a minimálnej možnosti postprocesingu. Ak aj nezvládame „white balance“ (čo by sa užívateľovi digitálnej zrkadlovky nemalo stať), môžeme z takejto snímky urobiť pôsobivý kontrastný monochrom.
Veľmi veľmi vážny kandidát. Krásne tretinky a zároveň tajomne umiestnená osoba ktorej pohľad smeruje mimo obraz. Pozor na mierne padajúci horizont. To je chyba ktorá sa v krajinárskej fotografii neakceptuje. Samozrejme kým to padanie nie je úmyselné, no v tom prípade by sa malo jednať o výrazný sklon. Tak či onak, krásny kontrast farieb ihneď upúta divákov pohľad. Fotografia, ktorá je horská, je cestovateľská, je vizuálne atraktívna, tajomná.
Opäť nádejná fotografia, ktorej nádej však umrela pri kompozícii. To prázdne popredie ubíja inak svetelne veľmi zaujímavý monochrom. Stačilo to orezať na štvorec a zamiešať tak karty...
Hľadajte perspektívu. Táto fotografia je typickým príkladom plocho odfotografovaného veľmi atraktívneho miesta. Dajte fotografiám priestor, hľadajte diagonály, trojuholníky. Máte širokouhlé objektívy, tak ich využívajte. Nami vytvorená alternatíva je veľmi manipulovaná fotografia, ktorá má slúžiť len ako vodítko. Bolo nutné jazero obísť zľava, dostať a bližšie k horám a zároveň mať jazero v hľadáčiku. Samozrejme na mieste treba riešiť geografické možnosti...
Opäť krásna situácia, fantastická „S“ krivka a zbytočne nanútená panoráma. Opäť nám to ide do modra a opäť chcelo nechať vstúpiť cestu do obrazu v širšom mieste. Chodníky v horách sú jedným z najatraktívnejších vizuálnych elementov ktoré nás môžu stretnúť aj v jednoduchej a inak nezaujímavej scenérii. A vážne neviem o žiadnej inej krivke v obraze, ktorá dokáže viesť pohľad diváka ako cesta. Zrovu sme fotku perspektívne zmanipulovali, sledujúc tým vytvorenie ilustračnej fotografie.
Fotografia z ktorej by mal pán Laco Struhár nesmiernu radosť. Videl by totiž, že aj medzi amatérskymi krajinármi sú ľudia, ktorí pod slovom krajina nerozumejú len gýčové zasnežené vrcholky hôr, oblohu zrkadliace plesá či východy a západy slnka. Že sa cez objektív pozerajú ľudia, ktorí v krajine vidia rytmiku, harmóniu, náladu a krásu jednoduchosti. Tá jednoduchosť v tejto fotografii ešte nie je plne zastúpená. Taktiež technická kvalita pokryvkáva. Je to však presne to pravé ráno kedy treba ísť fotografovať opar, dlhé tiene a harmóniu línií.
Znovu nádejný kandidát, fotka s priestorom, líniami, mágiou avšak množstvom zbytočného priestoru okolo. Verím však, že jej autor nafotil na danom mieste viac fotografií, pretože osobne si viem predstaviť tých kompozícií podstatne viac. Tak či onak, veľmi vydarené, autor môže byť so svojou prácou spokojný.
Fotografia, ktorá mňa osobne zaujala. Pekná hra s priestorom, s atmosférou. Množstvo drobných chybičiek (zbytočných prvkov v obraze a prílišná blízkosť človeka a stromu) čiastočne ospravedlňuje zima v horách, kedy ja osobne mám problém čo i len vytiahnuť fotoaparát.
A napokon tu máme kandidáta o ktorom sme sa jasne zhodli ako o víťaznej fotografii získavajúcej cenu PHOTOBOX.sk. Fotografia, ktorá má atmosféru, má príbeh, má kvalitné technické spracovanie, má vizuálnu atraktivitu,...proste má gule a urobila nám všetkým veľkú radosť. Veríme, že sme radosť urobili aj my autorovi.
Víťaz teda získava poukážku na zľavu z akéhokoľvek workshopu usporiadavaného komunitným portálom PHOTOBOX.sk v hodnote 99,- €. Následne sme sa rozhodli, že v prípade záujmu si môže autor túto cenu vymeniť za kvalitnú špeciálku na fototechniku od firmy Magnum packs s logom PHOTOBOX.sk a to batoh Nomad edícia photobox.sk.
Nakoniec by som ešte rád poďakoval všetkým zúčastneným za ich účasť. Zaujímavých fotografií bolo v súťaži viac ale žiaľ nie je priestor sa venovať naozaj každej. V prípade, že by niekto mál záujem počuť môj názor k akejkoľvek svojej fotografii, urobím tak veľmi rád. Taktiež by som rád zadúfal, že sa moje kritické hodnotenia fotografií nikoho nedotkli. Treba to brať ako subjektívny pohľad jedného človeka, ktorý si je vedomý toho, že nepoňal všetku múdrosť sveta a takisto ako ktokoľvek iný sa môže mýliť. Všetky slová a rady v tomto článku boli myslené úprimne a ich snahou nebolo niekoho deprimovať ale naopak povzbudiť a vyburcovať k foteniu, foteniu a foteniu. Je to krásny koníček, foťte pre seba, foťte pre svojich blízkych, publikujte fotografie na webe, no nezabúdajte že fotoaparát má jedno veľmi veľmi dôležité tlačíko – DELETE.
Všetky súťažné fotografie si môžte pozrieť priamo na stránkach hiking.sk. Autorské práva prislúchajú ich jednotlivým autorm.
|
pošli do vybrali.sme.sk
odešli do Linkuj.cz!
