Utorok, 07 október 2008 (prečítané 1174 krát)
kategória: Práčovňa
 Už dlhšie sme sa zahrávali myšlienkou ako priniesť do galérie trošíčku iný pohľad komentujúcich. Vo fóre taktiež niekto pridal polienko do pahreby a tak konečne myšlienka nabrala reálnejšiu formu a vznikla "Práčovňa". Práčovňa bude miesto, v ktorom by sme dali radi priestor profesionálnym či vyspelým amatérskym fotografom, aby si po dôkladnom prehľiadnutí našej galérie vybrali autora, autorov, tvorbu či jedinú jednú fotografiu a vyjadrili k nej svoj subjektívny názor. Sekciu nám otvára fotografka Martinka Danková alias Tia Danko, ktorú mnohí poznáte nielen z autorskej výstavy v priestoroch Everestfoto ale taktiež z autorskej publikácie z edície MEET PHOTO. Do budúcna by sme radi prinášali podobný pohľad minimálne raz za mesiac.
A kto je vlastne Tia Danko?  Vlastnými slovami o sebe povedala: " Fascinuje ma umenie vo všetkých svojich podobách. Ktosi raz povedal: „Nepotrebujem vašu realitu, mám svoju vlastnú.“ Fandím každému, kto si akoukoľvek formou kreativity dodáva svojej realite vyšší rozmer, či už maľuje, kreslí, robí sochy, čokoľvek. Môj úlet si to namieril do fotografie, fotením zobrazujem svoje videnie piaty rok, i keď s portrétmi som začala už v detstve...vo svojej hlave, v predstavách, „čítaním“ obrazov známych či neznámych maliarov, kresieb ľudí, ktoré mi prešli rukami. Som skôr introvertka, veľa času stratím vnímaním sveta okolo seba bez slov, skôr zmyslami, vizuálne, no nie povrchovo vizuálne, skôr empaticky a tak je to aj s ľuďmi v mojom živote a spôsobom, akým ich zobrazujem. Ľudia , ktorí sa v mojich fotografiách vyskytujú, si nevyberám. Oni sa v mojom živote proste ocitnú. Aj – alebo predovšetkým vďaka nim sú tie fotografie také aké sú."
Viac o autorke a jej diele nájdete na www.martinadankova.com
Človek to zvykne hovoriť na konci, mne sa to núka povedať na začiatok – bolo mi potešením aj tu objaviť fotografie, pri ktorých moje vizuálne vnímanie štartuje potrebu preniknúť za ich povrch. Sú tu k videniu profesionálne práce, s ktorými som sa stretla už i na iných fotoserveroch a nedá mi nespomenúť mená ako Tomy tRust či PALKI, ktorí Vás svojou tvorbou očaria alebo minimálne inšpirujú.
Moja pozornosť však bola nemenej upútaná prácami nasledovných štyroch autorov, ktorí ma zaujali nielen po stránke vizuálnej, ale i obsahovej. Samozrejme môj výber je čisto subjektívny, neovplyvnený žiadnymi preferenciami ani kritériami. weronika:
Experiment alebo fotomanipulácia, ktorá je z týchto fotografií citeľná, je v tomto prípade pridanou hodnotou a nemá – aspoň z môjho pohľadu – našťastie nábeh na gýčovosť. Výpovedná hodnota fotografie tak isto nezostáva postranná a možno i keď z nie úplne jednoznačnej myšlienky či emócie, väčšina z týchto fotografií zvláštnym spôsobom vťahuje, nenechá Vás chladným.
Myslím, že autorka týchto fotografií má v sebe veľký talent, silný kreatívny potenciál, a že sa máme u nej ešte rozhodne na čo tešiť.
----- DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
, DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
_-_ DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso jarajan:
Tieto snové veci proste môžem. Mám rada hĺbku týchto pochmúrnych, priam „nocturnových“ nálad. Niekedy takéto veci človek nafotí náhodou, inokedy je za tým skrytý úmysel, v každom prípade ani jednej verzii nemožno uprieť silná dávku emócií a nálad, nielen tých, ktoré nesie samotná fotografia, ale aj tých, ktoré sa následne prevteľujú do diváka. Myslím, že tieto fotografie toto v sebe nesú a autor to veľmi dobre vie. Tieto nálady cítiť aj z viacerých ďalších jeho fotografií a pokiaľ tomu autor zostane verný, budú mať jeho práce vždy verných divákov.
Aj stromy rozprávajú DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Nokturno DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
nočné prekvapenie DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso Andrej:
Fotografie tohto typu buď nemusíte alebo ich milujete. Ja osobne mnohé z nich nemusím, ale tak isto ma mnohé dostali tak, že sa k nim dodnes vraciam. Sú ako nedopovedaná myšlienka, ktorú sa stále snažíte identifikovať, uzavrieť, uchopiť. V tomto prípade som sa zase po dlhšej dobe usmievala, pretože sa sem ešte vrátim. Vytvoriť jedným záberom príbeh, výpoveď, atmosféru zo zmesi pocitov je dar, ktorý ak fotograf(ka) v sebe objaví, je vždy o krok vpred pred ostatnými. Technické prevedenie, kompozíciu, celkový „umelecký“ dojem nemá zmysel riešiť, myslím, že toto má autor viac než len dobre zvládnuté.
Stalking DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Death Zone DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Love DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Petka:
Toto áno...bolo ako prvé, čo ma napadlo, keď som začala prezerať niektoré fotografie tejto autorky. Má to v sebe nielen zvláštne nostalgické prevedenie, kde viac ako ostré čiernobiele farby prevláda skôr šedočierna. Je to jemné a zároveň odvážne, cítiť z toho autorkin experiment a silnú potrebu fotiť. Páči sa mi hlavne subjektívnosť a úprimnosť, s akou autorka vkladá svoje videnie do fotografie, nezaťažené štúdiovosťou, často umelých časopisových fotografií. Myslím, že aj tu je cítiť veľký potenciál dobrej tvorby, ktorá nebude len ďalšou kópiou konzumnej fotografie.
nieco tomu chyba DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
ona DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
striehne DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso Na záver by som pridala tri fotografie, ktoré ma zaujali ako pocitovo tak z esteticko-vizuálneho pohľadu a určite sa dokážu vytrhnúť z priemeru: Jarda: de_wish: Lin:
Mlčení je řeč Ticha... DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Erik DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
neha DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso  pošli do vybrali.sme.sk  odešli do Linkuj.cz!
|
