Pondelok, 04 august 2008 (prečítané 766 krát)
kategória: Rozhovory
(Rozhovor s Petrom Marekom nielen o Letnej súťaži komunity Photobox) November v Bratislave patrí fotografii. Na túto tradíciu sme už zvykli. Od roku 2006 organizuje Everestfoto Vianočný salón fotografie ponúkajúci diela súčasných, ale aj už nežijúcich významných autorov. V tomto roku sa značka Everestfoto stala spoluúčastníkom na Letnej fotosúťaži komunity Photobox.sk. Za všetkými projektmi stojí Peter Marek.
Budú všetky spomínané projekty tradíciou, alebo ide len o „testovanie trhu“?
Tradícia je opakovanie. Kým sa niečo stane tradíciou, musí sa to opakovať a dostávať do (po/d)vedomia nespočetne mnohokrát. Možno tradícia začína pri 68. opakovaní, možno až pri 89. Ale pred tým to muselo byť druhý, tretí, štvrtý krát. Keďže žijeme pomerne rýchlu dobu, tak je asi možné druhé opakovanie optimisticky nazvať aspoň začiatkom tradície :-)
Má význam vstupovať do diania na slovenskej fotografickej scéne tak Aktívne ako to robíš Ty? Má vôbec nejaký prínos organizovať rôzne fotoparky a fotosúťaže keď je jasné, že hodnotenie fotografií bude subjektívne? A „osvieti“ neosvietených konzumentov s fotoaparátom v ruke?
Máme jedno obrovské šťasie. Sme pomerne otvorení a komunikatívni. Takže veľa vecí sa na nás lepí automaticky. Stretávame úžasných ľudí. Či už partiu, ktorá organizuje FotoMaratón alebo Fotoparky v BA alebo v PN. Nedávno sme mali možnosť pracovať pre fotoklub pri Stredoeurópskom dome fotografie na výrobe peknej akcie, čo bola veľká radosť. V poslednej dobe sa nám darí aj v zahraničí, podieľali sme sa na výrobe výstav vo Francúzsku v spolupráci s Francúzskym inštitútom a pripravujeme do výroby zaujímavý projekt vo Viedni. Samozrejme nemôžem zabudnúť na Enowes a kopu iných väčších alebo menších nápadov, ktoré radi podporíme alebo pomôžeme pri ich výrobe/organizácii. No ale či to má význam? Tak to ja netuším. Väčšinou mám pocit, že nie :-) . Ale to neznamená, že prestaneme skúšať, či sa náhodou nemýlime :-) No a či niekoho osvieti? Neviem či to je cieľom? Fotka je individuálny šport, možno by sme sa nemali vzájomne ovplyvňovať ale nechať priesotr vlastnému videniu, pocitom a názorom. Prečo by sme sa mali za každú cenu mali nechať ovplyvňovať? Na konci ovplyvňovacieho procesu by potom fotili všetci rovnako. Skôr by som bol radšej, keby každý hovoril za seba. Niekedy mám pocit, že sa pozerám ne veľmi veľa zle interpretovaných citátov.
Prezraď čo uvidia návštevníci na prezentácii Letnej fotosúťaže photobox-u?
Je to zaujímavá kolekcia. Zaujímavá v tom, že je to destilát toho, čo ľudia prezentujú ak dostanú možnosť. Bude to taký komorný Fotopark. Priesak web galérie na papier. Zaviazali sme sa prezentovať 50 fotografií, ktoré vzniknú výberom poroty ale budeme sa snažiť prezentovať čo najviac, ak nie aj všetko, čo bolo do súťaže zaslané. Budem rád ak vznikne živá diskusia o tom, prečo toto áno a toto nie. Možno nakoniec vznikne živá diskusia okolo fotiek, ktoré nebudú v Top 50. Ale práve to by bolo výborné. Ak budú ľudia schopní o veciach diskutovať, môže ich to posunúť vpred.
Trochu späť k tvojmu projektu Vianočného salónu. Prvý rok Vianočného salónu fotografie si prekvapil ponukou originálov fotografií Ansela Adamsa. Aký bol osud Amselových krajín? Predali sa?
Po Amselovi Adamsovi sa zaprášilo už počas inštalácie salónu. Ak by sme mali vtedy jeho fotiek viac, predalo by sa aj na druhý, tretí deň po otvorení. Bol to veľký ťahák. Povzbudení úspechom prvého ročníku sme sa venovali zostavovaniu ponuky na salón takmer celý rok. No, ale k menám. Ansel Adams, Helmut Newton, Leni Riefenstahl, Karel Plicka, Zdenko Feyfar, Taras Kuščynský - to som tuším vymenoval len tých, ktorí na otvorenie salónu neprišli ale na nás sa zhora usmievali ako sa v tých malých priestoroch hráme na salón.
Si teda presvedčený, že slovenský trh je pripravený na zberateľské kúsky z oblasti fotografie?
Neviem. Naše snaženie sa odohráva vo veľmi skromnej, komornej rovine. Nestoja za nami žiadne veľké peniaze. Žiadne granty ani veľkí investori. Sme taký fotografický mikrokozmos a mám pocit, že sme viacrozmerne dosť mimo. Mimo požiadaviek davu aj mimo radosť etablovanej kritiky. Záujem o fotografiu je veľký. Ale je to hlavne o tom, že si vo vzájomnej interakcii odovzdávame zážitky. Pre nás je zážitok tie fotografie zháňať, zbierať, vyrábať a pre ľudí čo k nám chodia je zážitkom sa na ne dívať a kupovať si ich alebo si ich dávať vyrábať. Je to všetko mikroskopické, lebo naše pomery sú skromné, ale možno je to o to radostnejšie. A čo si sa to teda pýtal? Jaj no. Neviem. Tu asi nie je trh :-) O to je to väčšia sranda :-)
Dnes je už fotografom asi každý. Ako ty hodnotíš kvalitu dnešnej fotografie?
Hmm. Neviem či som kompetentný hodnotiť. Snažím sa vyhýbať nejakému racionálnemu kalkulu. Spolieham sa viac na žalúdok ako na hlavu. Ak mi z niečoho nepríde špatne, tak to asi nie je až také zlé :-) Fotografia reflektuje dobu. Či už priamou výpoveďou, alebo v kontexte k autorovi a iným jeho výpovediam, k téme. Takže rovnako ako všetko dnes je fotka veľmi zľudovelá, všetci robia všetko, všetci sa ku všetkému vyjadrujú, všetko sa navzájom ovplyvňuje. Mám pocit, že zanikajú pravidlá. A nie len vo fotke. Kde nie sú pravidlá, tam sa ťažko hodnotí.
Doposiaľ si mal veľmi šťastnú ruku pri výbere autorov pre výstavy v Everestfoto. Myslíš si, že je možné, aby sa na Slovensku objavila Nová vlna slovenskej fotografie II., niečo ako tá zo 70.-tych rokov 20. storočia (Tono Stano, Miro Švolík, Peter Župník, Táňa Hojčová,Kamil Varga, Vasil Stanko...)?
Ja sa na veľa vecí pozerám po technickej stránke. Voľakedy bolo ťažšie ako dnes, preliezť ten múr technických komplikácii k dokonalému obrázku. Bol to taký filter. Len kto naozaj chcel a mal chuť a vôľu spolu s dobrým nápadom tak sa dostal do pozornosti ostatných. Dnes technika veci uľahčuje. Tým, že každý cvak je pomerne nenáročne spracovateľný sa zaplavuje svet strašnou kvantitou. Ale to isté sa asi deje aj v hudbe a v iných tvorivých činnostiach. Je iná doba. Myslím, že dlho, predlho potrvá veľký chaos a nič čo by sa dalo akokoľvek pomenovať, či už nová vlna alebo čokoľvek iné nevznikne. Veci sa efemerizujú. Asi už nikto nemá záujem nejako striktne sa deklarovať voči okoliu. Názory sa nenosia. Dokonca ani nemôžem povedať, že ide iba o peniaze. To by bolo výborné. Veci by fungovali aspoň na nejakých pravidlách ponuky a dopytu. Ale nie. Je v tom veľký bordel :-)
V čom by podľa teba mohla spočívať sila slovenskej fotografie?
V tom ak sa budem môcť ešte o 20 alebo 30 rokov baviť o slovenskej fotografii. To by bolo super. To by bola sila.
Keď si otváral fotolab a galériu netajil si sa vyhlásením, že analógová fotografia je mŕtva. Napriek tomu ťa však vídam v starej Bratislave s tvojím Olympusom OM-2 ϑ Tak ako? Súboj klasika kontra digitál?
Aj vinylové platne sú mŕtve a mám ich plnú skriňu :-) Bojujem s vlastnou pohodlnosťou. Je to len potvrdenie toho, že ani v tomto smere neviem. Neviem ako. Tak pre istotu aj takto. :-) Sú dni keď viac alebo menej pochybujem o správnosti čohokoľvek. Myslíš, že je to blbosť?
Netajím sa tým, že som zástanca klasiky, ale technický pokrok nezastavíš (Ľuboš Vodička)
Ako vidíš potom budúcnosť čiernobielej fotografie, ktorá patrí tiež ku klasike? Mimochodom, stále znova a znova sa ozývajú hlasy, že čiernobiele veci sú dobré len na barytovom papieri a ručne nazväčšované. Naozaj digitálny fotolab nie je schopný kvalitne spracovať čiernobielu zväčšeninu?
Ha. Tak tu mám malý záblesk jasného svetla. :-) Ak sa teda ideme baviť o technike. Čo je moja obľúbená téma, lebo som strašne rád ak je fotografia dobre technicky spracovaná, tak ako som rád keď je gitara dobre naladená alebo keď má víno dobrú teplotu :-) tak potom áno. Ak hovorím len čisto za seba, tak si myslím, že ČB fotka sa dá urobiť iba klasickou cestou. ČB film, ručné vyvolanie, zväčšovák. Stradivariho husle majú tiež kopu nemerateľných parametrov, vďaka ktorým kvalifikovaný poslucháč pociťuje určitú hudbu inak ako keď to hrá nejaký stroj. Myslím, že nijaký digitálny postup nedokáže sprostredkovať ten feeling ako klasická fotografia. Technika sa ale pekelne zlepšuje a tie hranice sú stále tenšie. Množina divákov, ktorí si vychutnajú klasiku bude stále menšia. Ale ani na opere alebo vo filharmónii sa netlačia davy :-) Mám cca 25 ročné zážitky z tmavej komory. Ale dnes to už nerobím, lebo to nemám komu predať. Snažíme sa digitálnymi postupmi robiť čo najlepšiu ČB fotku. Ale stále všetkým hovorím, že sa len snažíme, aby sa to čo najviac "podobalo". Keď prídem v noci domov pozriem si veci robené klasickým postupom, tak mi príde špatne, nalejem si kýbel chľastu a nespím, lebo mám pocit že generujeme strašný humus. Ale dáš za výrobu A3 fotky 1.000,- Sk? Nedáš? No vidíš. Tak to Ti ju ručne robiť nebudem. A všetci umrieme obklopení napodobneninami. Tým sa ale vrátim k tomu Adamsovi. Budeme mať na salóne dve fotky aj tento rok. Robil to Alan Ross, jeho asistent v roku 1975 na barytový papier. To keď vidím, tak to ma zhodí zo stoličky. Možno zase vďaka tomu humusu, čo je všade koldokola si človek vychutná aj jednu malú dokonalú fotku veľmi intenzívne. Teda ako? No veci treba robiť tak ako boli vymyslené. ČB fotka sa má ručne vyvolať. Inak je to porušovanie pravidiel a zanikne ten iracionálny pocit pravdivosti. Veľa ľudí to asi vidí inak...
Vráťme s však späť ku galérii. Blíži sa koniec roka, čas kedy sa spriadajú plány do nového roka. Prezradíš niečo z tvojich výstavno-galeristických?
Takže späť do našich skromných pomerov. Chceli by sme sa dostať do stavu, že by sme mali k dispozícii aspoň dva priestory, kde by sme mohli dva razy do mesiaca prezentovať autorskú výstavu. Možno nie budúci rok ale na ten ďalší pridať k Zimnému salónu možno aj letný. Dnes to vyzerá veľmi optimisticky. Ľudia k nám radi chodia. Majú chuť sa stretnúť, pozrieť si fotku rôznych žánrov a levelov. Veľmi to zaväzuje a každú ďalšiu prezentáciu robíme ťažšie. Nechceme ich sklamať. Možno urobiť trvalú predajnú galériu. Úplne oddelenú od minilabu. Veľmi by som chcel aby sme fotku mohli prezentovať čo najdôstojnejšie. Chce to nové priestory, na príjemnom mieste. Ak by sme ich mali vieme ich naplno využiť. Ale v tejto chvíli ich ešte nevieme asi zaplatiť. Bude to beh na dlhú trať.
A čo osobné plány? Ja ťa poznám ako fotografa, ktorý fotí hádam od materskej školy. Nepripravuješ prezentáciu svojej tvorby? Hádam neprezradím nič zlé, ak poznamenám, že poznám minimálne tvoj projekt bratislavských pasáží a priechodov.
Ja som momentálne úplne pohltený výrobou fotiek a organizáciou tých skromných výstav čo robíme. Snažím sa nemiešať veci dokopy. Tu kde sa realizujem ako výrobca, producent alebo organizátor sa nechcem veľmi tlačiť na svetlo ako fotograf. Chystám veci skôr mimo republiku a aj o mojom fotení konzultujem najmä s ľuďmi, ktorí sú tisíce kilometrov ďaleko. Popri tom sa udržiavam pri živote tým, že sekám bežné komerčné remeslo. Či už pre fotobanky alebo pre klientov pre ktorých som robil už v minulosti. Aby som sa udržal pri fotení tak som v zásade vždy pripravený za peniaze prostituovať v rámci akéhokoľvek zadania. Za peníze v Praze Doom :-) Ja mám vždy radosť keď som užitočný. Keď je fotka užitočná.
Prezradíš na záver nejaký sľub pre rok 2008 v prospech návštevníkov galérie a zákazníkov?
Budeme sa snažiť byť užitoční.
|
