Piatok, 01 august 2008 (prečítané 2729 krát)
kategória: Začíname
Fotografovanie je krásny koníček. Avšak vzhľadom na to, že pracujeme s obrazovým materálom, často zobrazujeme iných ľudí či veci ktoré sú majetkom iných, striehnu na nás pritom rôzne nástrahy. Šťastie praje pripravenému a aj preto je treba vedieť čo si dovoliť môžme a čo nie. Nie som síce právnik a preto sa Vám "žiaľ" budem snažiť ozrejmiť paragrafy ľudskejšou rečou.
Mnohí z nás sa venujú dokumentárnej alebo tzv. "streetovej" fotografii. Pri tom samozrejme zobrazujú ľudí na ulici, v ich práci ale aj v ich domovoch. V mnohých prípadoch zákon tieto vzťahy nerieši až tak exaktne ako by sa mohlo zdať. Určite je dobré mať na pamäti nefotiť ľudí vyslovene proti ich vôli. Toto nie je otázka ani tak zákona ako skôr etiky alebo morálky. Fotografovanie ľudí na ulici upravuje ustanovenie Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Podľa neho je možné fotografovať náhodne okoloidúcich ľudí len so súhlasom fyzickej osoby ktorej sa fotografovanie týka. Výnimkou, podľa tohto ustanovania, je fotografovanie na úradné účely podľa zákona. Týmno je asi myslené zdokumenovávanie nehôd, prípadne katastrof a podobne. Bez súhlasu fotografovanej osoby je možné vyhotoviť a následne použiť fotografie na vedecké a umelecké účely, rovnako ako aj pre tlačové spravodajstvo. Samozrejme aj táto výnimka je ohraničená paragrafmi. Takto vyhotovené a použité fotografie nesmú byť v priamom rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby (osôb). Žiaľ zákon v tomto smere funguje podľa starého známeho "Nevedomosť neospravedlňuje" a tak vôbec nerozhoduje či spôsobená ujma bola zavinená úmyselne alebo neúmyselne. Dokonca nie je ani podstatné či daná obrazová dokumentácia (fotografia) mala priamy vplyv na opravnené záujmy alebo ich jednoducho len reálne ohroziť. Ako som už písal vyššie, môžeme takto zrazu nečakane začať kráčať po veľmi tenkom ľade.
Alfred Eisenstaedt - V-day
Je nutné pri publikovaní fotografií dbať na tieto požiadavky a vystríhať sa zverejňovaniu fotografií ktoré by nejakým spôsobom mohli niekomu ublížiť. Nemusí to byť zrovna újma na majetku ale takisto újma duševná alebo psychická. V prípade, že sa Vám napríklad podarí vyfotografovať zaľúbený pár, fotografiu nazvete "Láska v stredných rokoch" a vystavíte na Amfoto kde vysvitne že fotografovaný nie je s manželkou ale milenkou, môžte mať problém (či väčší alebo menší, to netuším). Trošku podobný problém riešili tuším aj súdnou cestou potomkovia Alfreda Eisenstaedta, autora slávnej fotografie V-day (V-day kiss) s jej údajnými protagonistami. Potencionálna hrozba tu je ale možno častejšie ako si myslíme. Ale to už maľujem čerta na stenu. Často sa tiež rieši otázka toho, ako je daným osobám vidieť do tváre a to už je absolútne neexaktná disciplína :). Fotografi často riešia aj otázky fotografických reprodukcií umeleckých diel. Táto otázka fotografa zaujíma hlavne vtedy, keď chce použiť v nejakom periodiku napríklad fotografiu sochy. Zákon vymedzuje presné podmienky kedy je možné použiť dielo bez súhlasu autora ako aj bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu. Jednou z týchto výnimiek je aj fotografia diela trvalo vystaveného vo verejnom priestranstve. Tu si treba uvedomiť rozdiel medzi verejným priestranstvom a priestranstvom verejne prístupným. Ak teda odfotografujete sochu na námestí, môžte ju bez výčitiek použiť aj na komerčné účely. Inak je to ale v prípade, keď ste zaznamenali sochu v múzeu počas jej dočasného umiestnenia na výstave. V prípade oprávneného použitia reprodukcie diela musíte dbať na to, že dielo musí byť publikované verne bez akýchkoľvek úprav. Preto svoje fotošopácke chuťky budete musieť udržať. Taktiež je pri publikovaní takéhoto diela vhodné aby bolo vhodne označené jeho názvom a menom autora. Dóležité je tiež pripomenúť, že na každé dielo sa vsťahuje tzv. "všeobecná ochranná doba". V praxi to znamená, že autorské práva (majetkové) trvajú počas doby autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. V prípade, že autor dielo zverejnil pod pseudonymom, tieto práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak sa v tejto dobe autor stane známym alebo nie sú pochybnosti o jeho identite, platí všeobecná ochranná lehota, čiže 70 rokov po jeho smrti. Pre detailistov, táto doba začína od prvého dňa roka následujúceho po roku úmrtia autora. Čo sa týka výhradných osobnostných práv, tie sa viažu na osobu autora a tak po jeho smrti zanikajú. Aj po takejto dobe (teda po 70 rokoch od úmrtia autora) sa musí dielo používať len tak aby sa neznižovala jeho hodnota a taktiež s nutnosťou uvádzať meno alebo pseudonym autora. Často sa tiež vo fotografických kruhoch diskutuje o otázkach fotografovania v priestoroch obchodných centier. Fotografovanie v takýchto interiéroch je v postate dovolené. Ak však narazíte na nesúhlas vlastníka s fotografovaním, musíte ho rešpektovať. Veľmi dôležitý je účel fotografovania aby nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti firmy (právnickej osoby). Treba si dávať pozor aj na zábery na ktorých sú logá firiem, keďže aj tie sú v podstate výtvarnými dielami chránenými autorským zákonom, keďže ako som už vyšie spomínal, obchodné centrum patrí medzi verejne prístupné priestranstvo a nie verejné priestranstvo a tak dané "umelecké diela" vo forme logotypov nemožno bezodplatne reprodukovať. Z našej galérie vidieť, že mnohí členovia komunity PHOTOBOX.sk fotografujú ľudí, hlavne teda modelky. Toto je špecifický parket zákonodarstva a aj tu sa treba riadiť niekoľkými pravidlami (zákonmi).
Newton Self Portrait with Wife and Models - VogueStudio, Paris 1981
V prvom rade si treba uvedomiť, že po nafotení modelky (zachytenia jej podoby) vznikajú k dielu osobnostné aj majetkové práva fotografa. To znamená, že môže s daným dielom svojvolne nakladať (predať, darovať). A práve tu vzniká možný stret autorských a osobnostných záujmov. Postavenie modelky totiž neupravuje autorský zákon (podľa zákona sa jej práca nepovažuje za tvorivú činnosť - umelecký výkon) ale Občiansky zákonník. V prípade, že modelka fotografovi účelovo pózuje, považuje sa jej činnosť za vyjadrenie súhlasu s vytvorením ako aj použitím daného diela (na umelecké účely). Samozrejme toto použitie nesmie byť v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Zákon síce nepredpisuje nutnosť ani formu písomného súhlasu modelky na zverejnenie diela, je z praktických dôvodov vhodné takýto dokuments modelkou podpísať. V ňom sa doporučuje dodržať všeobecné právne náležitosti zmluvy o dielo ako účel vyhotovenia diela, rozsah použitia ale aj možnosti bezodplatného rozširovania diela modelkou. Samozrejme forma a náležitosti takejto zmluvy závisia od toho či si služby druhej strany objednal fotograf ako autor diela alebo modelka. Ukážku takejto zmluvy (nazývanej "Model relesase") prinášame registrovaným užívateľom na stiahnutie v členskej knižnici vo formáte PDF (Adobe Acrobat). VIP členovia si ju môžu stiahnuť v editovateľnej forme súboru DOC (MS office).  pošli do vybrali.sme.sk  odešli do Linkuj.cz!
|
