Piatok, 22 august 2008 (prečítané 12022 krát)
kategória: Začíname
Sľúbil som Dušanovi, že napíšem niečo na tému “Všetko čo ste sa chceli spýtať o výrobe fotiek v minilabe ale báli ste sa opýtať...”
Začnem teda úplne elementárnou témou. Aké pomery a rozmery fotografií sa robia a prečo to niekedy nesedí.
Neverili by ste, koľko rôznych odpovedí dostanete na pomerne jednoduchú otázku “Aké veľké fotky Vám urobíme?”. Štatisticky vedú odpovede “Klasické” alebo “Také tie normálne” alebo “Nie tie najmenšie ale také tie väčšie”.
Prvý normálny/klasický rozmer fotografie je 10x15cm. Zdanlivo jednoduché ale hneď začínajú problémy. Najčastejšie vzniká problém v pomeroch strán. 10x15 je klasický “pohľadnicový” rozmer, ktorý má pomery strán 3:2. Kým sa v minilabe väčšina fotiek robila z kinofilmu - všetko bolo v poriadku. Rozmer kinofilmového políčka je 24x36mm, takže má pomery tiež 3:2. V kľude môžu zostať aj majitelia digitálnych zrkadloviek. Či už s chipom o veľkosti APS-C alebo s Full Frame chipom - pomery strán sú “normálne” 3:2. Ale aby bola aj nejaká vínimka, tak zrkadlovky Olympus, Panasonic a všetky, ktoré patria pod E-Systém, majú pomery strán 4:3 ako kompakty.
Z uvedeného vyplýva - ak máte zrkadlovku (a nie je to E-Systém) sú pre Vás fotografie s pomerom strán 3:2 ideálnym riešením. Jednoduchá kontrola - ak vydelíte dlhšiu stranu fotografie kratšou - výsledok by mal byť 1,5 (alebo aspoň veľmi, veľmi blízky)
Život ale nie je jednoduchý, najmä ak rozhoduje niekto za nás. Takže zhodou historických okolností sa začali hlavne do kompaktných digitálnych fotoaparátov montovať chipy s pomermi strán 4:3. Celý priemysel výroby fotografií sa otriasol v základoch a toto rozhodnutie je dodnes zdrojom chýb, omylov, sklamaní a sporov. Všetko dovtedy fungovalo a zrazu prišiel neštandardný pomer strán.
Ako sa s tým vysporiadať?
Najjednoduchšia je cesta najmenšieho odporu. Nechať si vyrobiť fotky s pomerom strán 4:3. Ak váhate, tak s pomocou kalkulačky zistíte, že je to ten, ktorého pomery strán dávajú po vydelení väčší/menší výsledok rovný 1,3333. Napríklad fotka s rozmerom strán 18x24 je ideálna. 24/18 = 1,333
Väčšinou však potrebujete fotky zo svojho digitálneho kompaktu v malom formáte, takom aby sa dali fotky nastrkať do albumu.
Výrobcovia albumov na malé formáty úspešne ignorujú fakt, že film umrel a väčšina fotiek sa vytvorí v pomere strán 4:3. Najbežnejším albumom je stále album na fotky formátu 10x15. Do albumu sa fotky zasúvajú kratšou stranou, takže to čo Vás “nepustí” je kratší rozmer fotografie. 10cm a basta. Fotka pomeru 4:3 by mohla mať rozmer 11,25x15cm ale netlačili by ste ju do albumu. Takže ostáva len fotka rozmeru 10x14cm. Že to nesedí? Kontrolný výpočet strán zlyhal? Je čas povedať si pravdu.
Marketingový rozmer fotiek - to je to čo sa udáva v cenníkoch - nie je totožný s reálnym rozmerom. Ani krásna, klasická fotka 10x15 nemá 100x150mm!!! Prečo? Fotky v minilabe sa vyrábajú z papiera, ktorý je v rolkách. Rolky pre výrobu fotiek 10x15 majú šírku 102 alebo 152mm. Takže fotka 10x15 má presne 102x152mm. Kupodivu s týmto výrobcovia albumov rátajú. Ak sa na výrobu fotiek použije rolka o rozmere 152mm, tak sa z nej dá urobiť fotka 102x152mm (alias 10x15 alias fotka 3:2) fotka z pomerom strán 4:3 by mala 113x152mm a bola by to pekná “tučná” pohľadnica. Lenže by nevliezla do albumu. Takže je lepšie ak sa na výrobu fotiek použije rolka 102mm široká. Stroj si vie urezať fotku 102x152mm ale aj 102x136mm. Jedna má pomery 3:2 a druhá 4:3. A obe vlezú do albumu na fotky 10x15.
Takže fotka s pomermi strán 3:2 bude pekná, celá, neorezaná na rozmere 10x15 (presne 102x152) a fotka s pomermi strán 4:3 bude pekná, celá, neorezaná na rozmere 10x14 (presne 102x136mm). To je cesta najmenšieho odporu - fotka je celá a vlezie do albumu. Nič sa neurezalo a fotka nemá žiadne biele pásy.
Aké biele pásy? Aké orezy?
Druhá možnosť ako vyriešiť problém rôznych pomerov strán chipu a papiera je “FIT IN” alebo “FILL IN”. Fotku teda môžeme “FITnúť” alebo “FILLnúť”. Čo tento divný minilabistický slang znamená? Dalo by sa to preložiť ako “VTESNAŤ” a “VYPLNIŤ”. Klasický príklad - chcete fotky rozmeru 10x15 ale máte digitál s pomermi strán 4:3. Ak sa urobí “FIT- IN” - fotka ostane celá ale doplní sa bielymi pásmi po stranách. Fotke to neublíži, nič sa neureže ale vypadá to trochu divne. Ak sa použije “FILL-IN” - fotka vyplní celú plochu papiera ale len za cenu, že sa z nej niečo ureže.
Raz vidieť je lepšie ako 100x počuť preto kuk na obrázky:
Fotka s pomermi strán 4:3 na papieri s pomermi strán 3:2 (10x15) - teda klasický konflikt vyriešený ako FIT-IN - ostanú tam tie nešťastné biele pásy ale fotka je celá: Fotka s pomermi strán 4:3 na papieri s pomermi strán 3:2 (10x15) - teda klasický konflikt vyriešený ako FILL-IN - žiadne rušivé pásy ale z fotky je urezané, čo nemusí vždy dopadnúť dobre:
Fotka s pomermi strán 4:3 na papieri s pomermi strán 4:3 (10x14) - nekonfliktné riešenie - fotka je celá, žiadne pásy a do albumu to vlezie ak bude mať rozmer 102x136mm:
No dobre. To bolo o malých fotkách do albumu. Znamená to, že ani s ostatnými formátmi to nebude jednoduché? Presne tak. Ďalším formátom po albumovej klasike 10x15 je formát 13x18. Tušíte správne. Nie je to 130x180mm. Opäť je možnosť vyrábať túto fotku z dvoch rozmerov rolky. Niektoré minilaby používajú na výrobu tohoto formátu rolku o šírke 127mm a niektoré 178mm. Dobrá správa je, že nech je to tak, či tak - výsledok bude ten istý. Typická fotka rozmeru 13x18 má presný rozmer 127x178mm. Ak ste použili kalkulačku pre kontrolu pomeru, tak Vám vyšiel prekvapivý výsledok. Tento pomerne zaužívaný rozmer fotografie, veľmi obľúbený na svadobné fotky, nie je ani 3:2 ani 4:3. Ak teda fotky neprispôsobíte v grafickom editore presne na zadané rozmery, sotáva Vám urobiť ťažké rozhodnute - FIT-IN alebo FILL-IN. Inej cesty niet. Ak sme pri orezávaní fotiek v editore - bacha na jednu vec. Na to aby bola fotka na papieri až úplne po okraj (tlačiari by povedali “na spadavku”) musí stroj nasvietiť fotku aj trošku cez okraje. Navyše papier v stroji ide po pomerne komplikovanej trajektórii a môže prísť k malým posunom. Takže cca 1-1,5mm je “odpad”. Myslite na to ak bude dôležité veci umistňovať úplne na okraj. Myslite na to ak budete do fotky dorábať rámčeky, podpisy, dopĺňať texty. To čo je +/- 1-2mm od okraja fotky môže prísť ľahko k úrazu. Nechajte radšej väčšiu “vatu”. Takže formát 13x18cm alias 127x178mm máme za sebou. Teraz začína tá pravá divočina. A4 nie je A4.Ďalším masovým formátom je “á štvorka”. Tu už vládne úplná divočina. Rozmery A4ky môžu byť lab od labu iné. “Klasická byrokratická” A4 na akú tlačíte obchodnú korešpondenciu na laserovke, má rozmer 210x297mm. Je málo labov, kde urobia takúto A4ku. Áno - tušíte správne - závisí to od toho - aká rolka sa na výrobu fotografie použije. Niekde používajú rolku širokú 200mm, niekde 210mm, niekde 305mm. Takže pod označením A4 môžete kúpiť presný rozmer 200x300, 200x305, 210x300, 210x305 - ako sa komu podarí. Takže ani A3 nie je A3.Rovnaký freestyle panuje v rozmere A3. 297x420? Kdeže. Pod týmto označením dostanete väčšinou fotku rozmeru 305x457mm. Ak máte pomery strán 4:3 - pýtajte si A3 rozmeru 30x40cm teda presne 305x400mm. Riešením je komunikácia s Vaším spracovateľom. Väčšina minilabov má web stránku a na nej uvedené presné rozmery. Napríklad tu dole http://www.everestfoto.sk/Cennik.aspx kde sú rozmery aj označené, či sú vhodné pre 3:2 alebo 4:3. Ak nie - pýtajte sa. Záver:- uistite sa aké pomery strán má Váš fotoaparát
- vyberte si vhodný rozmer vyhovujúci Vášmu pomeru
- berte na vedomie, že to čo je úplne nalepené na okraj môže utrpieť
- zistite si u svojho dodávateľa s akými presnými rozmermi pracuje
Nabudúce o JPG, TIFF, sRGB, AdobeRGB a iných radostiach.
|
pošli do vybrali.sme.sk
odešli do Linkuj.cz!
