Pamätáte si rádia na „šlapkatú baterku“, tie lepšie na „deväťvoltovú“ , ohurujúcu možnosť vziať si ich so sebou do prírody a ich mizerný reprodukčný potenciál ? Šumeli a praskali. Pamätáte si na boj bielych proti čiernym na televíznej obrazovke pri prudšom poryve vetra ? Televízie kedysi šumeli a praskali (dnes „štvorčekujú“). Pamätáte si na vynilové platne a klasické gramofóny ? Tie nádherné pazvuky čoby predohru pred prvými tónmi ? Šumeli a praskali. Rádio, televízia a gramofón sú prenosové zariadenia, šum je ich prirodzenou vlastnosťou a bez šumu to skrátka nejde. A prenosovým zariadením je aj fotoaparát. Čo označíme ako šum ? Signály a dáta, ktoré v prenášanom zázname sú, napriek tomu, že nechceme aby tam boli.
Šum sa v digitálnej fotografii môže objaviť z viacerých dôvodov - 1. ako dôsledok konštrukčnej veľkosti snímača, 2. ako dôsledok zvyšovania citlivosti snímania, 3. ako dôsledok nadmerných softwarových úprav fotografie, 4. ako dôsledok dlhotrvajúcej expozície. Ak viete o ďalšom – šup s ním do debaty J
Veľkosť snímača. Vráťme sa k podobenstvu snímača ako obrovskej rybárskej siete s rozmermi 3 888 x 2 592 ôk , kde v každom oku siete stojí pixík s okuliarmi na nose (červenými, modrými alebo zelenými), na hlave má mexické UV sombrero, v ruke stupnicu od 0 do 255 a jeho jedinou úlohou je, okamžite po zatiahnutí plachty nad touto sieťou, do stupnice zaznačiť, KOĽKO svetla uvidel od okamihu odtiahnutia plachty. Neuvažovali sme, koľko miesta pixík na túto činnosť potrebuje, sieť sme skrátka natiahli dosť - nie tak veľa, aby dvaja pixíci vedľa seba museli kričať, aby sa počuli, ale ani tak tesno, aby si vyčítali nedostatky v ústnej hygiene. Dopriali sme im polovičný rozmer full frame-u (pre čitateľov, ktorý nemajú chuť čítať staršie články – demoštrujem to na
Canon 400D). Za týchto podmienok pixíci značili údaje jedna radosť, pracovné podmienky mali slušné a obrazová kvalita bola prekvapujúco dobrá. Je jasné, že zámeru ZVäČŠIŤ svoj pracovný priestor na veľkosť kráľovského full frame-u sa pixíci nielenže potešili, ale poznateľne zlepšili aj svoje merania – o tom niekedy nabudúce.
Lenže... Veľa miesta pre pixíkov vyžaduje veľa priestoru okolo nich a to znamená veľký fotoaparát. Trh žiada malý fotoaparát – kompakt. Čo sa však stane, keď pixíkom takpovediac utiahneme sieť ? A to nie hocijako ale niekoľkonásobne ? Pre porovnanie – Canon 400D má snímač o rozmeroch 22,2x14,8mm a Olympus mju 1030 SW o rozmeroch cca 8x6 mm (pre fajnšmekrov – veľkosť snímača pri kompaktoch sa udáva ako uhlopriečka v palcoch, no... pre mňa je to podobne zrozumiteľné ako rýchlosť udaná v lakťoch za dekádu), ľahko sa dá spočítať, že plocha snímača v tomto kompakte je takmer 6,9x MENŠIA ! Je jasné, že pixíci majú k sebe poriadne blízko a v okamihu merania „svetla“ sa potýkajú s niekoľkými problémami – svetlo, ktoré na nich dopadá nedokážu celkom jasne rozlíšiť ako „svoje“a navyše stoja na tak malej ploche, že aj svetla na nich dopadá relatívne málo – vtedy pixíci vytriešťajú očká v snahe vidieť presné množstvo svetla a občas sa im stane, že za svetlo považujú aj niečo, čo svetlom nie je. (Opäť pre fajnšmekrov – cieľom kvalitného snímača je zachytiť viditeľné svetlo – to znamená iba časť elektromagnetického žiarenia, ktorú nazývame viditeľným svetlom -podľa frekvencie elektromagnetické žiarenie obsahuje röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie,
viditeľné spektrum, infračervené žiarenie, radarové a rádiové vlny.) Zmätenému pixíkovi natrieskanému do extrémne malého očka v utiahnutej rybárskej sieti sa skrátka zdá, že svetlo je aj to, čo je pre nás - napríklad - teplo a bohužiaľ, toto do svojho merania zahrnie. Registroví škriatkovia údaje zozbierajú, podateľňa zaznamená v my máme v obrazovom zázname artefakty, ktoré označíme za šum.
Záver ? Šum je prirodzená súčasť a vlastnosť fotografického prístroja, obsiahnutá v zosnímaných dátach Miera šumu však môže byť rozdielna. Malé snímače šumia, to je bé, ktoré sa s kompaktnými aparátmi vlečie ako tvrdý tieň s bleskom. (Zaujímavé by bolo povedať si o kompaktoch aj á – možno niekedy v budúcnosti. )
Nabudúce o šume pri vysokom ISO.(viac v publikáciách - Hunter F., Biver, S., Fuqua P. fotografie a světlo, české vydanie,
Zoner Press 2007, strany 13-21, Neff O., Digitální fotografie po lopatě, IDIF, 2007 strany 148-150, Velkoborský P., Vermouzek P., Exponometrie v analógové a digitální fotografii, Compter press 2006, strany 243-247 a mnohé iné)
pošli do vybrali.sme.sk
odešli do Linkuj.cz!
