Hardvér. Treba povedať jednu vec – výrobcovia sa neustále zlepšujú v konštrukcii snímača, čo má nepochybne vplyv aj na mieru šumu – nedávam si však za cieľ venovať sa technickým a konštrukčným veciam. Za podrobnejšiu zmienku stojí jedna finta - predstavme si našich niečo málo cez desať miliónov pixíkov, jeden vedľa druhého, vo veľkej rybárskej sieti. Okrem toho, že presne vieme akú stupnicu („ISO“ skúmavku) majú v ruke a cez aké okuliare sa pozerajú (červené, zelené, modré) v okamihu odtiahnutia plachty, vieme ešte jednu vec a to, že časť pixíkov je NEEFEKTÍVNYCH. V čase, keď efektívnosť je heslo doby, nie je luxus mať v prístroji neefektívnych pixíkov ? Nie je - my tam totiž týchto pixíkov máme, aby sme prostredníctvom nich spáchali šikovnú fintu. My s nimi máme dohodu, že v okamihu expozície (keď odkryjeme plachtu), zaznamenajú svetlo, ktoré uvidia - budú ho lapať ho do skúmaviek. Pixíci usilovne vytriešťajú oči do tmy cez farebné okuliare a v jednom okamihu im povieme „Exponujeme !“ a pixíci, podľa dohody, usilovne lapajú svetlo, expozícia skončí a registroví škriatkovia zozbierajú zaznamenané údaje . Finta je v tom, že NEEFEKTÍVNÍ pixíci nikdy nijaké svetlo neuvidia, sú totiž umiestnení mimo plachty tak, aby na nich svetlo nedopadalo. To vieme my, pixíci nie, ako už bolo povedané, sú hlúpi, no je ich veľa. Takže, keď si pozrieme záznamy od neefektívnych pixíkov zistíme, že oni poctivo „svetlo“ nalapali, pretože je zaznamenané. Keďže my z postavenia pixíkov vieme, že svetlo jednoducho zaznamenať nemohli, zaznamenali niečo iné, niečo čo zaznamenali aj EFEKTÍVNI pixíci, pretože to tam v čase expozície bolo. Z predošlých častí vieme, že mohli zaznamenať jediné a to ŠUM. Takže „hodnotu“ šumu známu od NEEFEKTÍVNYCH pixíkov jednoducho „odpočítame“ od hodnôt nameraných EFEKTÍVNIMI pixíkmi (pochopiteľne, ono to až také jednoduché nie je). Máme NEEFEKTÍVNYCH pixíkov, no rozhodne nie zbytočných.
Softvér. Dáta zozbierané registrovými škriatkami treba spracovať. Algoritmus pre spracovanie dát je nemenej dôležitá časť konečného výsledku – fotografie. Dáta spracovávajú procesory priamo vo fotoaparáte, zdôrazňujem to, aby bolo jasné, že nemám na mysli postprocessingové úpravy fotografií v počítači prostredníctvom editačných softvérov (Photoshopu ,
Zoner Photo Studia a iných). Šum je problém predovšetkým kompaktných prístrojov a pri nich viacerí výrobcovia používajú softvérové postupy, ktoré majú za cieľ odstrániť šum. Výsledkom môže byť obrázok s potlačenou kresbou a stratou najmenších detailov. V menu niektorých prístrojov sa dá nastaviť miera redukcie šumu – tým v podstate užívateľ aktivuje tieto softvérové postupy do agresívnejšieho stavu. (Poznámka pre fajnšmekrov – existuje postup, keď pri aktivovaní funkcie redukcie šumu, prebehne expozícia dvakrát, raz za „tmy“ – dark frame a potom samotná expozícia naostro – ide o rovnaký princíp ako pri neefektívnych pixíkoch, expozíciou za tmy si v tomto prípade vystrelíme so všetkých pixíkov, bez toho že by mali tušenia im oznámime, že exponujeme, oni teda poctivo zapíšu „svetlo“, ktoré videli, ale videli šum, keďže na nich svetlo reálne nedopadlo, v ostrej expozícii sa po odpočte údajov a následnom spracovaní dát vezmú do úvahy aj dáta z merania „za tmy“ a algoritmom sa šum „odpočíta“ od dát ostrej expozície.)
Záver ? Šum bol, je a bude. Bude ho však menej a menej. Fotograf ovplyvní mieru šumu voľbou prístroja (kompakt šumí viac, zrkadlovka výrazne menej) a potom predovšetkým nastavením citlivosti. V zlých svetelných podmienkach (šero, interiér) je nutné rozhodnutie, či fotografovať s vysokým ISO a akceptovať šum, alebo s pomalým časom a riskovať rozmazanie.
Bulvárna poznámka pod čiaru: Stretol som sa s tvrdením, že niektorí fotografi majú v praxi - predovšetkým pri fotení glamour a módy, kalibrovaný snímač na veľmi malé hodnoty ISO (napríklad 10, alebo 20 ISO). Pri tomto druhu fotografie profesionáli zvyčajne pracujú s dostatočne silnými externými zábleskovými hlavami, takže z pohľadu bežného fotografa tieto nepraktické hodnoty ISO nie sú problémom a zisk v podobe nízkej úrovne šumu za to stojí. Popravde, neviem posúdiť, či ide o tvrdenie pravdivé... Ide o to, či taká kalibrácia je možná, technicky zrejme áno, prakticky - v komerčných prístrojoch - neviem.
(viac v publikáciách Neff O., Digitální fotografie po lopatě, IDIF, 2007, Rebo productions, Digitální fotografie pro pokročilé, Rebo pructions CZ, 2006, Velkoborský P., Vermouzek P., Exponometrie v analógové a digitální fotografii, Compter press 2006, a mnohé iné) 
pošli do vybrali.sme.sk
odešli do Linkuj.cz!
