Utorok, 17 jún 2008 (prečítané 5184 krát)
kategória: Začíname
Súčasná doba svojím spôsobom praje aj nepraje fotografii. Digitálne fotoaparáty sú čoraz dostupnejšie širokým masám a tak dostáva každý šancu venovať sa tomuto nádhernému koníčku. Žiaľ, toto je aj negatívum celej veci. Ostrí za nás automatika, merá expozíciu tiež, všetko sa zdá byť jednoduché. Ale bez správnych informácií to až tak jednoduché veru nie je. Výnimka síce potvrdzuje pravidlo, platí to aj o kompozícii, ale touto cestou môžme ísť skutočne až vtedy, keď máme pravidlá zmáknuté. Dnes sa povenujeme teórii "ZLATÉHO REZU". Toto je nepísané základné pravidlo kompozície vo vizuálnom umení. Možno by sa zdalo, že matematika a umenie stoja na úplne protiľahlých póloch, ale nie je to až tak pravda.  Zlatý rez, zlatý podiel alebo božský rez (lat. sectio divina) je iracionálne číslo s mnohými zaujímavými vlastnosťami. Geometrické tvary odvodené od tohto čísla sa v európskej kultúre považujú za esteticky veľmi príťažlivé a mnohé geometrické proporcie v prírode sú odvodené od tohto čísla.
Označuje sa gréckym písmenom φ (menej často aj gr. písmenom τ) a rovná sa približne 1,618034. Číslo φ je odvodené od geometrickej úlohy rozdeliť (rozrezať) úsečku s dĺžkou x na dve časti a a b tak, aby pomer dĺžok a a b bol rovnaký, ako pomer dĺžky x a dĺžky väčšej časti a. Tento pomer sa označuje φ. Matematicky:  pre 
Pre matematikov je tento pomer a vzťahy z neho vyplívajúce úchvatný, my ale nechceme čitateľov zahltiť matematikou.
Čo sa histórie týka, mnohí odborníci špekulujú o tom, od kedy ľudstvo pozná zlatý rez. Niektorí sa domnievajú, že stopy po zlatom reze možno badať napr. v Egyptských pyramídach, ukazuje sa však, že to tak asi nebude. Je možné, že už Pythagoras alebo jeho žiaci boli so zlatým rezom oboznámený, keďže zlatý rez pravdepodobne používali pri konštrukcii pentagramu a aj iných geometrických útvarov. Prvý, kto jednoznačne definoval zlatý rez bol Euklides vo svojom diele Základy okolo roku 300 p.n.l.. Zlatý rez nazval ako "krajný a stredný pomer". V roku 1509 napísal Luca Pacioli svoje dielo Divina Proportione, ktoré skúma zlatý rez z pohľadu matematiky ale i umenia a metafyziky a bolo ilustrované samotným Leonardom da Vincim. Luca Pacioli vo svojom diele prevzal niektoré časti od maliara Piera della Francescu, ktorého obdivoval. Zlatý rez sa prekvapujúco objavuje v prírode, umení a matematike. Na základe estetických rozborov a experimentov sa poznalo, že niektoré číselné vzťahy sa často opakujú. Zrejme v nich nachádzame záľubu. Pri tvorbe obrazových formátov sa používa pomer zlatého rezu pre výšku i šírku rámu. Rám v tvare zlatého obdĺžnika je pretiahnutý formát naležato, často používaný pre obrazy mora. So zlatým rezom sa stretávame aj pri umiestňovaní hlavného motívu obrazu do plochy formátu. Esteticky omnoho účinnejšie je umiestnenie mimo geometrického stredu, do tzv. stredu optického, ktorý býva daný použitím pomeru zlatého rezu alebo dvojitého zlatého rezu (viď obrazy Picassa a Mondriana). Človek sa k zlatému rezu prikláňa celkom intuitívne, cíti v ňom prirodzenosť, akýsi známy prvok, ktorý dielo poľudšťuje a dodáva mu harmóniu a vyváženosť. Jednoduchá definícia zlatého rezu by mohla znieť tiež tak, že zlatý rez je taký kompozičný princíp, ktorý rieši harmonické vzťahy, alebo harmonickým – súladným – spôsobom rieši vzťahy jednotlivých zložiek diela a to tak, aby sa čo najbližšie priblížili k tomu ideálu krásy, ktorý sa pokladá za platný v tom období, keď dielo vzniká. Stredoveký matematik Fibonacci (Leonardo Pisano) prispel svojimi výpočtami (Fibonacciho čísla) k matematickému podloženiu zlatého rezu. Údajne pritom vychádzal z legendy o počiatku ľudského rodu. Vytvoril číselnú postupnosť vyjadrujúcu nárast generácií: prišiel k tomu, že v prvej generácii bola jedna dospelá dvojica, v druhej už 2 dvojice, mladá a dospelá, v tretej generácii zase dve dospelé a jeden mladý pár. Celkom mu potom vyšlo, že počet dospelých párov rastie nasledovne:
1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89, 144, 233, ...
Pravidlo je jednoduché, prvé dva členy sú dané, jednotka a jednotka, každý ďalší člen je potom súčtom dvoch predchádzajúcich členov. Rad čísel pred ním sa vyznačoval zvláštnosťou. Pomer dvoch ich nasledujúcich členov :
1/1, 2/1, 3/2, 5/3, 8/5, 13/8, 21/13, 34/21, 55/34, 89/55, 144/89, 233/144, 377/233, ...sa neodvratne blížil k číslu 1.61803398... Fibonacci toto číslo nazval božskou proporciou, pretože z legendy vyplývalo, že množiť sa podľa tohto pomeru zostalo výsadou bohov. Termín „božská proporcia alebo božský pomer“ (divina proportia) bol použitý aj vo vzťahu k dielam spomínaného Leonarda da Vinci. Ako vidíte, "zlatý rez" nie je len nejaký súčasný výmysel ale má veľmi hlboké korene a je určite veľmi nápomocné preštudovať si v rámci možností historické pramene hlavne v oblasti maľby. Netreba sa tiež báť toto pravidlo porušovať. Porušovať ho by sme však mali vedome a nie náhodne. Hlavne v súčasnej dobe postmoderny sa často pravidlo porušuje, čomu by som sa chcel povenovať v inom článku. Úžasné na pomere zlatého stredu je, že je viditeľný všade okolo nás a to nielen v umení, architektúre ale aj v "dielach" vytvorených samotnou prírodou: 
Ako teda "funguje" zlatý stred vo fotografickej praxi? Pozrime sa na nasledujúci obrázok. Pomer strán daného obdĺžníka je 2:3, čiže pomer strán políčka klasického kinofilmu (24:36mm). Jednotlivé strany sú rozdelené na tretiny (1:2) a ich priesečníky tvoria základný dokonalý zlatý stred:  Prirodzene človek (divák) číta fotografiu (umelecké dielo) postupne podľa čísel na obrázku: najprv jeho pohľad padá na oblasť označenú číslom 1, postupne prechádza cez čísla 2 a 3 a následne zastavuje na čísle 4, kde dokazateľne trávi pri záujme najdlhšiu dobu. Samozrejme toto je len jednoduché pravidlo zlatého stredu a hlavného motívu (objektu) komponovaného v ňom. Treba si však uvedomiť, že u tých najdokonalejších umeleckých dielach (hlavne teda maľbách) sa riadia geometriou a pomerom 1,618 všetky objekty v obraze, čiže rovnako pozadie ako aj doplnkové objekty. Konkrétne pri fotografii zátišia je priam nutné premýšľať a ukladať objekty tak, aby tvorili optickú harmóniu. Do hľadáčikov mnohých digitálnych kompaktov výrobcovia vkladajú priamo "matnicu" s maskou zlatých stredov, aby tak uľahčili užívateľovi rýchlo a presne komponovať. Veľa začínajúcich fotografov samoukov komponuje "prirodzene" na stred. Takto volená kompozícia je kľudná, statická a častokrát sa zdá byť nudná a nevhodná. Neznamená to však, že sa komponovať na stred nemôže a že sa tak nekomponuje. Priam naopak, čím vyspelejší je fotograf, tým viac experimentuje a hľadá...ale o tom až niekedy na budúce. Oveľa prirodzenejšie však pôsobí kompozícia na zlatý rez a v prípade, že sa ju autor rozhodne použiť, mal by sa snažiť dodržať pravidlo v celom obraze, čiže sledovať si priesečníky viditeľných aj myslených čiar najmä pri už spomínaných zátišiach ale aj inscenovanej fotografii či fotografovaní portrétu. Na žiadnom objekte nie je daný presný bod, ktorý treba čo najviac priblížiť myslenému priesečníku tretín. Častokrát je prvotný a jediný pocit autora, ktorý komponuje, smerovanie očí objektu či oči samotné, smer brady, gestá rúk a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho túto znalosť si musí človek vycibriť skúsenosťou, pozorovaním okolitého sveta, umeleckých diel či "čítania" diel vlastných. Kompozícia zlatého rezu sa samozrejme využíva aj v prípadoch keď celok nie je tvorený pomerom zlatého rezu (napríklad obľúbené filmové políčko štvorcového tvaru strednoformátových fotoaparátov 6x6 cm). Vtedy však opäť platí rozdelenie jednotlivých strán na tretiny. Tento text je skutočne len úvod do problematiky okolo čísla 1,618 alebo čarovného "fí". Aby sa fotograf dostal hlbšie pod kožu takejto téme, musí siahnuť v knižnici po knihách rozoberajúcich maľby, chodiť po galériách, čítať umelecké rozbory diel na internete...alebo minimálne sledoval dianie na PHOTOBOX.sk ;). Ako základ, na ktorom začínajúci autori môžu stavať, je spomínaný princíp rozdelenia obrazu (či už pri komponovaní alebo až pri konečnom výreze v počítaci) na tretiny a umiestňovanie hlavného objektu (objektov) do ich priesečníkov. V našej galérii nájdeme množstvo príkladov ako pekne (schválne nepoužívam slovo "správne") komponovať:
[red umbrella] DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Vzťahy DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Teresha DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
tita nežná DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
...Sedm krás... DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Socha DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
twins DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
Dědovo album 1 DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
[sphere] DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
[sám] DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
...Doteky... DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso
... spider woman DatsoPic 1.0 © 2006 by Andrey Datso Touto cestou tiež doporučujem knižku Mario Livio - Zlatý řez.  pošli do vybrali.sme.sk  odešli do Linkuj.cz!
|
